Spomenutá cena 13 € je len informatívna. Konkrétna cena zájazdu závisí od vzdialenosti školy od Bojníc. Konkrétnu cenu pre Vašu školu Vám vypočítame na požiadanie.

- Dopravu klimatizovaným autobusom
- Vstupné na všetky atrakcie uvedené v programe
- Delegáta - cestuje s Vami a vybavuje všetko za Vás

Poznámka: Pedagogický dozor zájazd neplatí

Na zájazd si treba zobrať menší obed od maminy, pretože obed na zájazde nie je zabezpečený. Netreba si brať veľký obnos penazí pretože cena zájazdu už obsahuje cenu vstupenky do Bojnického zámku. Samozrejme, je dobré si zobrať "pár drobných" na nejaký ten suvenír alebo zmrzlinu. Netreba však zabúdať na počasie, a preto je dobré si aj v teplých mesiacoch vziať mikinu alebo tenšiu vetrovku.

Ďalšie otázky Vám radi zodpovieme telefonicky a náš delegát Vás v autobuse na ceste do Bratislavy oboznámi so všetkými náležitosťami.

Konkrétny dátumový termín zájazdu sa určuje dohodou medzi občianskym združením a školou.
Rezervácia termínu je bezplatná.
Zájazd si môžete objednať osobne, alebo telefonicky s naším managerom. Objednávateľom zájazdu je škola a objednávka sa podpisuje v deň záväzného objednania zájazdu medzi zástupcom občianskeho združenia Vavrín a štatutárnym zástupcom školy.
Vyplatenie zájazdu sa hradí najneskôr 5 dní pred samotným zájazdom a to v hotovosti alebo poukázaním na účet občianskeho združenia. | viac informácií vo všeobecných podmienkach

Bojnický zámok patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku. Stojí na travertínovej kope nad mestom. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva.
Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Postupne v priebehu 13. storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Poznanovcov.

Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril do roku 1321. Po Matúšovi Čákovi sa v Bojniciach v 14. a 15. storočí vystriedali ako majitelia ďalšie šľachtické rody - Gilethovci, Leustachovci, Noffryovci.
V roku 1489 kráľ Matej Korvín daroval bojnický hrad spolu s panstvom svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1526.V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Alexejovi Thurzovi. Thurzovci hrad upravili a prestavali na pohodlné renesančné sídlo. Pôvodný gotický hrad dostal takto charakter renesančného zámku s rovnako vysokými obytnými budovami zoskupenými okolo vnútorného nádvoria.
Po vymretí rodu Thurzovcov (v roku 1636) hrad opäť pripadol korune. O rok neskôr v roku 1637 dal cisár Ferdinand III. bojnické panstvo Pavlovi Pálfimu do zálohy za dvestotisíc zlatých. V roku 1643 dostali Pálfiovci Bojnický hrad do dedičnej držby. V Bojniciach znovu zavládol stavebný ruch a hrad dostal barokovú podobu. Stavebná aktivita na hrade utíchla koncom 17. storočia. Jeho podoba sa v priebehu 18. a 19. storočia podstatne nezmenila.
Po dlhšom období stagnácie a úpadku získal bojnické panstvo s hradom v roku 1852 jeho posledný šľachtický majiteľ - gróf Ján František Pálfi. Gróf Pálfi sa rozhodol prestavať hrad na romantický zámok. Ako vzor použil francúzske gotické hrady z údolia rieky Loiry, pápežský palác v Avignone, gotické tirolské hrady i ranú renesančnú taliansku architektúru.
Architektom neogotickej prestavby bol Jozef Hubert. No architekt sa zjavne stal iba nástrojom v rukách svojho zákazníka s vysoko vycibreným umeleckým vkusom. Sám Pálfi kreslil, navrhoval a riadil všetky práce. Táto posledná neogotická prestavba trvala 22 rokov (1889 - 1910).

Gróf Pálfi sa jej úplného dokončenia nedožil, zomrel vo Viedni 2.júna 1908 ako starý mládenec. Pretože nemal priamych dedičov, čoskoro po jeho smrti vypukli spory medzi príbuznými o dedičstvo. V roku 1923 bola uzavretá priateľská dohoda medzi dedičmi grófa Pálfiho a československým štátom, v ktorej boli určené zbierky, ktoré nebudú predmetom dražieb. Dražby umeleckých zbierok grófa Pálfiho sa uskutočnili v rokoch 1924 - 1926.
V roku 1939 zámok a pozemky k nemu patriace kúpila firma Baťa. Po vojne, na základe Benešových dekrétov pripadol jej majetok štátu. Od roku 1950 je v zámku definitívne umiestnené múzeum, ktoré je dnes súčasťou Slovenského národného múzea.